Človek možno v určitom okamihu evolúcie mäso potreboval k vývinu mozgu – je to jedna z teórií. Ďalšia z teórií je, že sa mozog vyvinul vďaka komunikácii medzi ľuďmi, vďaka schopnosti uvažovať abstraktne a vytvárať si predstavy, bohov, myslieť do budúcnosti. Ďalšie štúdie poukazujú na to, že človek-zberateľ hlavne zbieral rôzne plody, orechy a pod., mäso sa podarilo uloviť občas. Čo sa mäsa týka, dnes to však už nieje nutné a ten okamih je dávno za nami. Početné štúdie poukazujú skôr na to, že je tu okamih evolúcie, kedy by sme mali pre kvalitnejšie prežitie mäso práve obmedziť. Nadmerná konzumácia mäsa preukázateľne škodí zdraviu a skracuje priemernú dĺžku života, zanáša cievy a môže spôsobiť cukrovku.

Tento argument podstúpil detailné prešetrenie a testovanie a bol vyvrátený štúdiou zverejnenou v Nature (Navarette 2011). V tomto výskume analyzovali 100 cicavcov, vrátane 23 primátov z hľadiska spojenia medzi ich tráviacim traktom, teda potravou, a veľkosťou ich mozgu. Dospeli k záveru, že veľkosť ľudského mozgu je “výsledkom kombinácie stabilizácie energetických vstupov a presunutia energie z pohybu, rastu a reprodukcie.” Čiže náš mozog rástol, lebo sme našli spôsob, ako presmerovať energiu potrebnú na pohyb a manuálnu prácu, do rozmýšľania.

To, že jedol mäso každý deň  v starobe je možné, ale v mladosti bolo v prvej polovici dvadsiateho storočia mäso pre väčšinu populácie len sezónne a konzumovalo sa striedmo, nie každý mal mäso každú nedeľu a už vôbec nie každý deň. Dnes sa v mnohých krajinách dožívajú starí ľudia, ktorí obmedzujú mäso aj omnoho vyššieho veku a je pravdepodobné, že ak by Tvoj dedo jedol menej mäsa, dožil by sa ešte vyššieho veku v lepšej kondícii. Taktiež jeho vek ovplyvňuje veľa ďalších faktorov – spôsob života a práce, či fajčil, pil alkohol, či mal stresujúcu prácu / život, v akom prostredí žil v neskoršom veku, akými chorobami v živote prešiel, ktoré mohli zanechať rôzne následky, aký dopad na zdravie mala jeho práca (ak niekto pracoval napr. v bani, v továrni na uhlie atď.)

Možno dávni ľudia, milióny rokov dozadu museli byť všežravce, aby prežili v drsných podmienkach. Dnes ale nežijeme v dobe kamennej a nenaháňajú nás dinosaury. Máme technológie a spôsoby ako si vypestovať dostatok rastlinnej stravy pre celý svet, tak prečo sa držať pradávnych návykov, ak nemusíme? Naše telo vie prijať všetky esenciálne zložky z rastlinnej stravy, preto dôvody pre jedenie mäsa sú už len povrchné – zvyky, chute, tradície, nie biologické. Málokto by svoju potravu dnes chodil loviť do lesa, málokto by chcel zabíjať vlastné teľa či sliepku. Nie je to v nás, sme mierumilovný a empatický tvor. Robí to za nás priemysel, ktorý funguje aj vďaka mylnej mienke, že musíme jesť mäso. Naša fyziológia tiež nepoukazuje na žiadne silné črty mäsožravcov (krátky tráviaci trakt, silné žalúdočné kyseliny, ostré zuby na trhanie, nie drvenie potravy).

A v neposlednom rade – ak si vieme zadovážiť všetky potrebné živiny bez konzumácie mäsa, ktoré má aj veľa negatívnych dopadov, tak prečo to nespraviť?

Zamyslime sa – je to, čo mäsový priemysel dáva zvieratám, skutočne život? Alebo je to otroctvo, utrpenie, väznenie a násilná smrť. My im život nedávame. My ich vyrábame, aby sme ich mohli čím skôr a čím lacnejšie zjesť, použiť na kožuch a podobne. To nie je definícia života.

Druhý problém s týmto názorom je, že na svete je priveľa ľudí a takisto priveľa zvierat, ktoré chováme na zabitie a zjedenie. Takže tým, že rastie počet ľudí, a ich apetít, takisto rastie počet zvierat, ktoré musíme zotročiť, vyrobiť a zabiť. A to má čím ďalej, tým negatívnejší dopad na našu planétu.

Prehistorickí ľudia jedli nejaké mäso, to je pravda. Ale detailná analýza vedcom Rob Dunn pre Scientific American zistila, že naši predkovia boli takmer všetci vegetariáni. Ale na druhej strane, je to, čo robili naši predkovia v jaskyni, naozaj relevantné v dnešných úplne iných podmienkach? Nemusíme jesť ako naši predkovia takisto ako nemusíme praktizovať kanibalizmus, znásilňovanie, otroctvo, vraždu, rituálne zabíjanie alebo žiadne iné kruté praktiky, ktoré sú tiež časťou našej histórie.

Vyvážená strava bez mäsa vie zabezpečiť telu dostatok proteínov pre správne fungovanie. Navyše to vie bez zbytočného pridávania nežiadúcich látok do nášho tela ako antibiotík, hormónov alebo tukov obsiahnutých v mäse. Náš detailný článok o proteínoch bez mäsa vysvetlí viac.