Prečo je menej mäsa lepšie pre ľudí, planétu a ekonomiku?
Pozrite si hlavné dôvody v tomto videu a potom si prečítajte detaily + ako na to nižšie na tejto stránke.
JE TO ZDRAVŠIE
Pravidelná a nadmerná konzumácia mäsa môže viesť k obezite, chorobám srdca a ciev, obličiek, hormonálnym výkyvom, osteoporóze, cukrovke a k rakovine.
„Existuje mnoho zdravotníckych odporúčaní, aby ľudia znížili príjem spracovaného mäsa, ktoré je priamo spojené s vyšším výskytom úmrtí chorôb srdca, cukrovky a ďalších ochorení.“ (Október 2015) Svetová Zdravotnícka Organizácia, World Health Organization
Rakovina
26. októbra 2015 Svetová zdravotnícka organizácia WHO a Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny IARC potvrdzujú, že spracované mäso je karcinogén. Výsledok je výskumom viac ako 800 štúdií, ktoré potvrdzujú, že každých iba 50 gramov spracovaného mäsa každý deň zvyšuje riziko výskytu rakoviny u ľudí o ďalších 18%.
Štúdia rakoviny prsníka v Uruguayi (krajina s jednou z najvyšších spotrieb mäsa vo svete) potvrdzuje silné prepojenie červeného mäsa a látok v ňom s rakovinou prsníka a ďalšia štúdia potvrdzuje spojenie aj s inými typmi rakoviny.
Zdroj: Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny International Agency for Research on Cancer (26. októbra 2015)
Zdroj: Cancer.org
Srdcovo-cievne ochorenia
Podľa štúdie Talianskej Univerzity vo Florence má zníženie konzumácie mäsa silný pozitívny dopad na ischemickú chorobu srdca (25% nižšia pravdepodobnosť tohto ochorenia). Dôvodom je lepšia telesná váha (BMI), nižšia hladina celkového a LDL cholesterolu a glukózy u ľudí, ktorí nekonzumujú mäso alebo živočíšne produkty. Viaceré ďalšie štúdie (v češtine) potvrdzujú tieto nálezy, v niektorých prípadoch s ešte pozitívnejšími výsledkami (37% nižší výskyt ischemickej choroby srdca).
Podľa štúdie Soochow Univerzity v Číne za každých pridaných 100g červeného mäsa sa zvýšilo riziko infarktu o 10% a za každých pridaných 50g spracovaného mäsa sa toto riziko zvýšilo o 11%, zjavne potvrdzujúc spojenie konzumácie mäsa a zvýšeného rizika infarktu.
Dĺžka života
Vedci v tejto štúdii Americkej a Európskej populácie porovnali výsledky šiestich ďalších štúdií zameraných na konzumáciu mäsa a dĺžku života. Výsledkom je jasné spojenie konzumácie mäsa a kratšieho života – znížením konzumácie mäsa podľa vedcov vieme pridať až 3,6 rokov nášmu životu.
Podľa štúdie Americkej Zdravotnej Asociácie viedlo už aj malé 3% zníženie konzumácie živočíšnych bielkovín a ich výmena za rastlinné bielkoviny k 10% zníženiu rizika smrti z rôznych ochorení spôsobených stravou.
Harvardská Univerzita potvrdzuje tieto nálezy – konzumácia hlavne červeného a spracovaného mäsa skracuje život, zvyšuje úmrtnosť o 13% (20% spracované mäso) a naopak, zvýšenie rastlinných zdrojov bielkovín predlžuje život.
Obezita
Početné štúdie spájajú konzumáciu mäsa, hlavne červeného mäsa s obezitou a nadváhou. Táto potom vedie k ďalším zdravotným problémom spomenutým na našich stránkach – srdcovo-cevne ochorenia, diabetes, predčasná smrť.
Táto štúdia z Univerzity v Adelaide v Austrálii radí vplyv mäsa na obezitu na tú istú úroveň ako cukor.
Diabetes / Cukrovka
Podľa štúdie Washingtonskej Univerzity, v ktorej sa podieľalo počas 20tich rokov až 60,000 ľudí, bolo riziko výskytu diabetes o 40% až 98% vyššie u ľudí, ktorí konzumujú mäso. Šanca na diabetes bola 2x (200%) vyššia u ľudí, ktorí konzumovali mäso pravidelne počas celej štúdie. V tejto štúdii potvrdzujú výskumníci Harvardu, že zdravá a vyvážená vegetariánska strava výrazne znižuje riziko vzniku cukrovky 2. typu a to až o 34 %.
Podľa Harvard Magazínu je priemerná šanca na diabetes v US zhruba 10%. U ľudí, ktorí konzumujú červené mäso (hovädzie, bravčové a pod.) je táto šanca 19% a u ľudí konzumujúcich spracované mäso (párky, klobásy a pod.) je až 51%.
Podľa štúdie Harvardskej Univerzity a ďalších vedcov z US a Singapuru navýšenie konzumácie mäsa o polovicu malo za následok 48% vyššiu šancu výskytu diabetes. Zníženie konzumácie mäsa o polovicu zaznamenalo 14% nižšiu šancu výskytu diabetes.
Štúdia mladšej stredomorskej populácie (18,000 účastníkov, priemer 38 rokov) tiež potvrdzuje zvýšenú šancu pre diabetes typu 2 u ľudí konzumujúcich mäso, hlavne spracované mäsové výrobky.
Hormóny & Antibiotiká
Mäso obsahuje množstvo hormónov (prirodzene a tiež umelo – kvôli ich pridávaniu pre rýchlejší rast, stresové hormóny zo zlých podmienok a usmrtenia), ktoré spôsobujú nervonováhu v tele človeka, čo môže narušiť plodnosť u dospelých, u detí predčasný nástup puberty, či výkyvy nálad ale aj vážnejšie onkologické ochorenia.
80% antibiotík predaných v US je určených pre dobytok.
Používanie antibiotík u zvierat spôsobuje vybudovanie odolnosti mnohých kmeňov baktérií, ktoré sa potom stávajú hrozbou pre človeka – naše antibiotiká voči nim nezaberajú.
JE TO EKONOMICKEJŠIE
Podľa najnovšieho výskumu a výsledku spolupráce vedcov z Oxfordskej a Minnesotskej Univerzity by zníženie spotreby mäsa celosvetoto ušetrilo medzi €967 miliárd až €1.496 miliárd do roku 2050.
zdroj: Oxfordská Univerzita, Minnesotská Univerzita, Národná Akadémia Vedy USA
Ozajstné náklady na výrobu živočíšnej stravy
JE TO EKOLOGICKEJŠIE
Je už všeobecne známe, že živočíšny priemysel je jedným z hlavných dôvodov globálneho otepľovania a klimatických zmien. (1,2,3,4,5,6)
Jednou z najväčších častí tohto priemyslu je produkcia mäsa.
Stúpa počet obyvateľov zeme, stúpa počet konzumentov mäsa, čo znamená, že stúpa aj produkcia a takto aj jej dopad na životné prostredie. Nedá sa pokračovať v tej istej úrovni spotreby a zároveň stúpajúcom počte obyvateľov ak chceme zabrániť zhoršovaniu sa nášho životného prostredia.
Rast obyvateľstva neovplyvníme, dopad živočíšnej výroby na životné prostredie ovplyvníme len do istej miery, no našu osobnú spotrebu a čo nakupujeme máme v plnej kontrole. A naše nákupy nakoniec určia, čo budú firmy vyrábať a takto ovplyvnia aj dopad na životné prostredie do väčšej miery.
Dopad výroby mäsa na životné prostredie
Oxid uhličitý
Je jedným z hlavných dôvodov globálneho otepľovania – spôsobuje tzv. skleníkový efekt.Živočíšny priemysel produkuje 18% všetkých CO2 emisií (ak zoberieme do úvahy aj vedľajšie faktory popísané v analýze tak až 50%). Najhorším zdrojom je hovädzie mäso, ktoré si vyžaduje 28x viac pôdy, 11x viac vody a produkuje 5x viac skleníkových plynov ako hydina a mnohokrát viac v porovnaní so zeleninou.
Strava založená na mäse produkuje 2x viac skleníkových plynov ako bezmäsitá strava.
zdroj grafu: Výskum nutritionecology.org
Zníženie konzumácie mäsa a živočíšnych produktov sa môže veľkou mierou podieľať na znižovaní nepriaznivých klimatických zmien. (sekcia 5 – Conclusion / súhrn)
Ničenie lesov a pôdy
Miliardy zvierat, ktoré zjeme potrebujú niekde žiť a na ich potravu musíme vypestovať mnohokrát viac stravy, ako potrebujeme my. To si vyžaduje veľakrát viac pôdy (26% povrchu zeme), ako by sme potrebovali pre pestovanie vlastnej stravy.
Degradácia pôdy – industriálne pestovanie potravy pre dobytok pôdu ničí – 20 až 70% pôdy je považovanej za degradovanú podľa FAO (Organizácia jedla a poľnohospodárstva).
Deforestácia – čoraz vyššia produkcia zvierat pre stúpajúci počet obyvateľov si vyžaduje čoraz viac pôdy na pestovanie ich potravy a chov.
Vysoká spotreba vody
Dobytok a priemysel okolo neho spotrebuje asi 55% vody v USA (v porovnaní len s 5% spotrebou domácností – 1). Dôvodom je hlavne vysoká spotreba vody na zavlažovanie potravín pre zvieratá.
Na výrobu 1 kg hovädzieho mäsa potrebujeme 16m3 (16 000 l) vody, bravčového 5.4m3 (5 400 l) vody. Na výrobu 1kg sóje alebo ryže potrebujeme 2.5m3 (2 500 l) vody.(2, 3)
Výroba mäsa spotrebuje až tretinu svetovej pitnej vody. (4,5,6,7)
AKO NA TO?
Stačí začať postupne – nakupovať viac rastlinných ingrediencií spomenutých nižšie a zvyknúť si ich použiť namiesto mäsa. Niekomu to vyhovuje pomaly – jedno jedlo denne bez mäsa, iný to skúsi rýchlejšie – niekoľko dní v týždni bez mäsa, a pre niekoho bude najlepšie vymeniť mäso za rastlinné alternatívy hneď. Každý si nájde spôsob, ktorý vyhovuje jemu.
Mäso nie je potrebné pre život človeka. Je ľahké ho nahradiť lacnejšími a zdravšími zdrojmi bielkovín a ďalších živín.
Je dôležité si zároveň zabezpečiť správny pomer týchto základných zložiek potravy:
- bielkoviny (proteíny – zložky esenciálnych aminokyselín) – asi 50g-70g denne – napríklad strukoviny, sójové výrobky, orechy, celozrnné obilniny, spirulina, seitan, tempeh
- tuky – asi 70g denne – napríklad orechy, semiačka, orechové másla, avokádo, kokosový olej, olivový olej (nepražené), chia semiačka. Dôležité je konzumovať zdravé, prírodné, neupravované tuky a vyhýbať sa trans tukom a nasýteným tukom
- karbohydráty – cukry / škrob – asi 30g cukrov, asi 100-300g karbohydrátov – ovocie, rastlinné sladidlá ako rôzne sirupy (agáve, javorový), škrob: ryža, hrach, obilniny,
- vitamíny – odporúčané množstvá – ovocie, zelenina, orechy, obilniny, huby a baktérie na povrchu bio potravín (alebo výživový doplnok) pre B12 vitamín
- minerály – odporúčané množstvá – tmavo zelené listy ako špenát, kel, ďalej brokolica a dobrá kombinácia rôznych typov zeleniny
- voda
Strukoviny
fazuľa / šošovica / hrach / cícer / sója a sójové produkty
Majú vysoký pomer bielkovín (proteínov). Ich ďalšou výhodou je, že neobsahujú žiadne nežiadúce látky a tuky ako mäso. Telo ich vie ľahšie stráviť a dodajú mu čo potrebuje.
Sú lacné – ľahko dostupné či už v sušenej forme, ktorá sa ľahko skladuje, alebo v konzervách, ktoré sa ľahko pripravujú. Za zdravšiu stravu nemusíte platiť viac.
Bohaté na: bielkoviny, vláknina, karbohydráty, železo, potassium, magnesium
Príklady produktov
Ukážky rastlinných alternatív k mäsu, ktoré si ľahko kúpite v hociktorom obchode / supermarkete. Je ich samozrejme oveľa viac, toto sú len niektoré z nich pre inšpiráciu.
Zelenina
Odporúča sa hlavne tmavo zelená zelenina – kel, kapusta, špenát, brokolica, tekvica, karfiol, zemiaky, paprika a ďalšie.
Orechy
Vysoký obsah proteínu a zdravých tukov, ktoré vie telo ľahko spotrebovať. Okrem toho u nich boli zistené ďalšie pozitívne vplyvy na srdcovo-cievne alebo onkologické ochorenia.
Dajú sa ľahko pridať do všetkých jedál – aj do našich tradičných – ako posypať bryndzové halušky orechmi namiesto škvariek.
Bohaté na esenciálne tuky (aminokyseliny), vápnik (hlavne mandle), vitamín B6, potassium, vláknina, železo, magnesium
Celozrnné obilniny
Ako ovsenné vločky (nedochucované), celozrnný chlieb, ako napríklad ražný. B12kou obohatené cereálie, celozrnné cestoviny, celozrnná ryža (tmavá, je výdatnejšia a zdravšia), pohánka, špalda a špaldové produkty.
Dôležité je slovo celozrnné – vyhýbajte sa spracovaným bielym múkam a pečivu, ktoré sú týmto spracovaním „okradnuté“ o veľa ostatných živín či vlákninu. Biele pečivo sú hlavne sacharidy (cukry), ktoré sa rýchlo vstrebávajú – telu dajú rýchlu ale krátkodobú energiu. Ľahko sa usadzujú v tele a pridávajú nám na objeme. Spôsobujú aj výraznejšie výkyvy hladiny inzulínu. Celozrnná múka je zdravšia ako biela múka podobne ako pomaranč je zdravší ako pomarančový džús.
Bohaté na: vláknina, karbohydráty, zinok, železo, niektoré B vitamíny, magnesium
Dobré zdroje vitamínov či bielkovín
Čo si navariť?
Jednoducho vymeňte vo Vašich jedlách mäso za jednu z vyššie uvedených ingrediencií – hlavne tých s vyšším obsahom proteínu – sójové produkty ako tofu či sójové plátky, fazuľu, cícer alebo tempeh. Ostatné ingrediencie ostávajú nezmenené – takže veľmi jednoduchá zmena :).
CHCEM SITUÁCIU ZLEPŠIŤ
- pre seba – moje zdravie – moju peňaženku
- pre okolie a životné prostredie
- pre zvieratá
Stačí ak vložíte svoj email do tohto formulára a kliknete na tlačítko – vložíme Vás do našej databázy.
Je to Váš osobný záväzok, čiže aj keď sa to nevydarí, nič sa nedeje. Toto slúži len ako pomôcka.