Zdajú sa vám zimy teplejšie? Stretávate vo svojom okolí viac chorých? Dostávajú sa k vám správy o hlade a nedostatku vody? Zodpovedných môžeme hľadať na úradných stoličkách alebo sa stačí pozrieť do svojich tanierov. Mäso, dobyvateľ gastro sveta, celosvetová mňamka. Jeho produkcia však hrá významnú úlohu pri ničení našej planéty. Veď vinníci su zväčša tí od ktorých by sme to najmenej čakali.

 

Produkcia mäsa zanecháva tučnú enviromentálnu stopu

Ak by bola súťaž kto z koho vo vytváraní emisií vyhrala by produkcia mäsa na celej čiare. So svojimi 18%  dokonca predbehla aj emisie vyprodukované celosvetovou dopravou. Dôsledky su fatálne. Chov zvierat určených na mäso prispieva k odlesňovaniu, degradácii vody a zeme, kyslým dažďom a klimatickému oteplovaniu – hrozbe nášho storočia.

Mäso nás stojí veľa

Nie je reč o peniazoch, ale o platidlách, ktoré sa nedajú dotlačiť v bankách. Účet za tento pokrm stojí  našu planétu  litre našej  životu dôležitej tekutiny – vody.  Len na produkciu 25kg hovädzieho mäsa sa spotrebuje 15,000 litrov vody, čo teda zaraďuje červené mäso medzi výsledky nehospodárnej výroby. Rovnako ako sa míňa voda míňa sa aj zem. 30% pozemných plôch zaberajú fabriky na mäso (vo forme priestorov pre chov dobytka). Suma sumárum vyzerá to tak , že nám mäso berie viac ako dáva.

Mäso podporuje hlad

Určite sme každý aspoň raz v živote prispeli na rôzne nadácie, pomáhajúce ľuďom v núdzi. Ľuďom hladujúcim v rôznych kútoch sveta bez možnosti poriadneho prísunu stravy. Ako je to možné, že pokrm, ktorý nás spraví sýtymi iných vie vyhladovať? Odpoveď je jednoduchá. Obilie, ktoré by mohlo zachrániť pred hladom 3,5 bilióna ľudí. Namiesto toho sa používa na vykrmovanie zvierat určených na tanier. To zvyšuje dopyt po ňom a jeho cena na trhu stúpa tak, že sa chudobní k nemu jednoducho nedostanú.

Mäso trpí

Síce už nie, keď pred vami leží dokonale upravené. Každý kúsok však predtým patrilo zvieraťu, ktoré či už si to pripúšťame alebo nie je cítiaca bytosť. Väčšina chovných fariem nedodržiava ich welfare, čo znamená, že sú držané v podmienkach nevyhovujúcich ich potrebám. Nevedia sa otočiť, ľahnúť si, či komunikovať medzi sebou, čo im môže ľahko privodiť rôzne ochorenia. Povedzme si úprimne nenechali by sme tak žiť ani nepriateľa.

Mäso = novodobá choroba

Antibiotiká, antibiotiká, antibiotiká. Novodobový všeliek, ktorému sa snažíme vyhýbať. Cítime sa dobre keď sa nám podarí vyliečiť sa prírodnou cestou. Veď je to pre naše telo to najlepšie. Čo veľa z nás nevie, nevidí, ignoruje je fakt, že mäso  je plné tejto „medicíny“. Preto sa ročne s konzumáciou červeného a spracovaného mäsa (šunka, klobásy,..)  zvyšuje rezistencia na antibiotiká, ktorá má za následok plniace sa márnice. Už teraz viac ako 23 000 ľudí v Amerike umiera na bakteriálnu rezistenciu voči antibiotikám. Rovnako tak ide „mäso-konzumácia“ruka v ruke s ochoreniami ako diabetes, ochorenia srdca a rôznymi formami rakoviny. Zlaté naše rastlinky. Ak by sme totiž prešli na „zelenú-diétu“ zachránili by sme 8 miliónov životov ročne a zabránili škodám v dôsledku klimatickej zmeny v hodnote 1,5 trilióna dolárov. Až tá uhorka odrazu vyzerá sympatickejšie.

 

Mäso je neetické

Účel svätí prostriedky. To znamená, že veľa ľudí sa zhoduje v tom, že pokiaľ je v procese zahrnutá spokojnosť väčšiny je všetko v poriadku. Ak je však ubližované bez dobrého dôvodu je to hodné morálneho pranierovania. Nejde o špecialitu toho či onoho druhu. Ide o to množstvo bolesti spôsobenej na zvieratách, občanoch tretieho sveta a ekologickej rane na našom životnom prostredí. Dnes si vieme vybrať potraviny, ktoré sú schopné uspokojiť naše nutričné potreby. Stojí teda pred nami otázka či sme schopní uprednostniť stravu bez utrpenia pred tou doterajšou. Totiž etický kredit stúpa úmerne s nižším konzumovaním živočíšnych produktov.

zdroj:

Six ways the meat on your plate is killing the planet