Nebolo by to skvelé vedieť si vyrobiť proteíny z CO2, ktorý je všade? A to ešte aj bez potreby svetla behom niekoľkých hodín? S použitím 2000x menej vody a 10 000x menej zeme. Pekné science-fiction? Čo ak vám povieme, že tento spôsob už existuje?

Predstavte si, že ste súčasťou vesmírnej misie na Mars či inú vzdialenú planétu. Vaša cesta bude trvať rok možno dlhšie.Vaše zdroje potravy budú obmedzené, čiže budete musieť vymyslieť spôsob ako prežiť. Čo ak si budete môcť zobrať iba pár vreciek so semenami z ktorých vyrastú  plodiny, ktoré opäť vyprodukujú ďalšie semená a tak budete mať stály prísun potravy?

Lisa Dyson, odborníčka v oblasti agrokultúry.

Inspiredby NASA

Nejde však o kozmonautiku, ale istý jej vynález inšpiroval Lisu Dyson a jej kolegu k nápadu ako zlepšiť život na zemi. V 60 rokoch došli vedci na systém recyklácie vydýchnutého CO2. Kozmonauti by na vesmírnej lodi vydychovali CO2 zatiaľ čo špeciálne mikróby by vedeli prítomný uhlík pretransformovať na poživateľnú zložku. Neustálou prítomnosťou CO2 by tak nedošlo k nedostatku „potravy“ a tento mechanizmus je označovaný ako „Closed Loop“.

 

Mikro-potrava

Práve spomínané mikróby sa stali hlavným ťažiskom celého výskumu. Volajú ich aj „super recyklátory“. Ide o doteraz prehliadanú skupinu, ktorá je schopná z CO2 vyprodukovať proteíny, ktoré nezaostávajú za tými živočíšnymi. Takisto touto metódou vznikajú oleje s vysokou kvalitou, dôležité živiny či produkty na bio-báze. Taktiež je schopná plne nahradiť limoném, ktorý je zložkou čistiacich prostriedkov, aromatických látok či vôní . Človek si môže povedať, že produkty mikróbov je niečo nechutné. Neuvedomujeme si však, že náš jedálniček je naozaj do veľkej miery zostavený práve z produktov mikrobickej činnosti ako je napríklad chlieb, syr či pivo. Výhodami tejto produkcie je napr.jej nenáročnosť. Mikróby totiž nepotrebujú svetlo a ich činnosť sa počíta nie v dňoch ale hodinách. Ale ďalej aj jej ekologickosť, keďže je spotrebovaných 2000x menej vody a 10 000x menej zeme.

Viac info na:

http://www.kiverdi.com/#-complete-protein

„Malý“ objav s veľkým významom

Dôvodom zavedenia tejto novej technológie bola frustrácia z ničenia našej planéty. Napríklad výroba plamového oleja, ktorý sa používa skoro vo všetkom od jedla až po kúpeľňové záležitosti, za sebou skrýva výrub pralesov a tým pádom sa ničia ekosystémy. Ďalším problémom je živočíšna produkcia, už teraz označovaná ako najväčší producent emisií. V roku 2050 bude naša planéta musieť čeliť  nárastu populácie až na 10 miliárd. 10 miliárd, ktoré budú musieť byť nejak uživené.

Tento malý- veľký objav je teda svetlom na konci tunela pre celú našu existenciu.

Viac v prednáške Lisy Dyson: